O duši trochu inak

 

 

Home

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Nie duša, ale veľa snov sa v tieni skrylo......sivé sa rozplývajú, veď sú z mojich clivôt...   (Jiménez)

 

A kričím:

predsa len jestvuje svetlo

každý má svoje svetlo

a ľudia skapínajú mrazom

ľudia sa boja, že si prsty spália razom

to živé svetlo každý nosí v sebe

ľudia ho taja...

...aby boli ako iní...

(Jiménez -nositeľ nobelovej ceny za literatúru)

 

Cesta 

 

 V duchovnej literatúre je cesta  k  Bohu  alebo  k  DOKONALOSTI  často popisovaná ako vzostup. Môže byť uskutočňovaná po stupňoch, cieľ je však zjavný, smer pevne daný a cesta priama.

Cesty DUŠE, ako sme ich dosiaľ poznali, však môžu byť odlišné. Môže to byť labyrint plný slepých uličiek s obludou na konci, alebo odysea, kde je cieľ jasný, ale cesta omnoho dlhšia a zložitejšia, ako sa čakalo.

ODYSEUS je nazývaný POLYTROPOS - muž mnohých obratov, čo je pre cestu duše celkom výstižné označenie.

DEMETER musí svoju dcéru hľadať všade a nakoniec zostúpiť do podsvetia, kým zem znovu rozkvitne.

Je tu tiež zvláštna TRISTANOVA cesta, ktorý cestuje po mori bez vesla a kormidla a svoju cestu riadi hrou na harfu.

Na ceste DUŠE sú dôležité stavby, miesta, osoby...

Cesta sama je prežívaná skôr ako zasvätenie do mnohotvárností života, než ako jednomyselný útok, ktorým si máme vybojovať osvietenie. 

Túžba po pokroku musí byť ponechaná stranou. Vo svojej básni ENDYMION popisuje Keats presne túto cestu duše:

Toto je ľudský život:

Sklamanie, úzkosť,

Úsilie predstavivosti, ďaleko a blízko,

Všetko ľudské, nesúce v sebe toto dobro,

Že tu je stále vzduch a jemný pokrm,

Aby sme pociťovali existenciu.

 

"Cieľom" cesty duše je POCIŤOVAŤ EXISTENCIU, nie zvíťaziť a prekonať životné úzkosti,

ale POZNAŤ ŽIVOT Z PRVEJ RUKY, plne existovať vo všetkých súvislostiach.

Duchovná prax sa niekedy popisuje ako kráčanie v stopách druhých: Ježiš je cesta, pravda a život, život Bódhisattvy modeluje cestu.

Na sestách duše alebo v jej labyrinte však niekedy pociťujeme, že tadiaľto doposiaľ nikto nekráčal. "Poznáte ešte niekoho, kto prežil presne túto skúsenosť?" Bolo by pre nich úľavou vedieť, že slepé uličky tejto cesty už niekto pred nimi dôverne spoznal.

Jediná vec, ktorú je potrebné urobiť, je byť v danom okamihu práve tam, kde ste, občas si ozrejmiť situáciu pri plnom vedomí, inokedy sa zase pohodlne usadiť v hlbokom tieni tajomstva a neznáma.

OTVORIŤ SA BOŽSKÉMU JE MOŽNÉ LEN VTEDY, KEĎ SA VZDÁME ÚSILIA O DOKONALOSŤ.

 

 Nezvolená cesta

Dve cesty sa delili v žltom háji

a bol by som  tak rád nelenil

šiel jednou i druhou a zistil čo tají

tú prvú som sledoval očami, dal jej

zbohom, keď zmizla v zeleni

 

Šiel po druhej, ktorá sa ponúkala,

snáď právom som jej prednosť dal,

zarástla trávou, prešlapať chcela,

tú prvú mi potom pripomäla,

keď som ju poctivo prešlapal.

 

jedna i druhá tu zasypaná ležala

pokojne pod llístím

Tú prvú som zamýšľal pre iné rána,

však každá cesta je predošlou daná

a sotva kedy sa tam navrátim...

 

Po rokoch poviem to zrazu

s povzdychom, ako čas plynie

Dve cesty sa delili, ja som šiel tou,

kde ich šlo menej predo mnou -

a potom už bolo všetko iné.

                                    (Robert Frost 1916)