Naši priatelia z neviditeľného sveta

„Keď som ako misionár cestoval po Kanade, zistil som, že aj deti tzv. „vlažných“ katolíkov sa vedeli pomodliť nejakú krátku modlitbičku k anjelovi strážcovi. Rodičia iste očakávali, že anjeli budú chrániť ich deti“, napísal p. Jozef Javorka SJ v predhovore ku knihe F. G. Rennera: Naši nebeskí priatelia. Od tých čias, ako tento slovenský misionár získal v Kanade túto skúsenosť, prešli roky a mne sa žiada položiť otázku, či rodičia alebo starí rodičia aj u nás, dnes, v čase, keď sme prekročili prah tretieho tisícročia, zverujú život svojich detí pod ochranu anjelov strážcov a či ich už v útlom veku učia modliť sa k ich nebeským ochrancom. Alebo sme sa azda zaradili medzi tých, čo anjelov presúvajú z duchovného sveta do sveta rozprávok?

Tým, čo sa pri slove anjel len blahosklonne pousmejú, treba pripomenúť že:

l v Starom i Novom zákone nachádzame veľa miest, kde sa hovorí o anjeloch - Pošlem pred tebou anjela, aby ťa chránil na ceste a priviedol ťa na miesto, ktoré som pripravil. Váž si ho a počúvaj jeho hlas (Ex 23, 20 - 21);

l aj sám Ježiš hovoril o anjeloch - Dajte pozor, aby ste neopovrhli ani jedným z týchto maličkých, lebo vám hovorím, že ich anjeli v nebi ustavične hľadia na tvár môjho Otca, ktorý je na nebesiach (Mt 18, 10 - 11);

l učenie o anjeloch je súčasťou našej viery. Katechizmus Katolíckej cirkvi hovorí:

Jestvovanie duchovných nebeských bytostí, ktoré Sväté písmo zvyčajne volá anjelmi, je pravda viery. Svedectvo Písma je také jasné, aká jasná je jednomyseľnosť Tradície (KKC 328).

Anjeli sú prítomní už od stvorenia a v priebehu celých dejín spásy zďaleka i zblízka zvestujú spásu a slúžia Božiemu plánu pri jeho uskutočňovaní: zatvárajú pozemský raj, chránia Lota, zachraňujú Agar a jej dieťa, zadržia Abrahámovu ruku,.... Napokon anjel Gabriel zvestuje narodenie Predchodcu a potom narodenie Ježiša (KKC 332).

Svätý Augustín o nich hovorí: Anjel... je názov služby, nie prirodzenosti. Ak sa pýtaš na meno tejto prirodzenosti, je to duch; ak sa pýtaš na službu, je to anjel: podľa toho, čím je, je duch; podľa toho, čo koná, je anjel“ Anjeli sú celou svojou bytosťou Boží služobníci a poslovia. Keďže „ustavične hľadia na tvár... Otca, ktorý je na nebesiach“ (Mt 18, 10) počúvajú na jeho slová a plnia jeho príkazy (KKC 329).

Pretože sú čisto duchovné stvorenia, majú rozum a vôľu: sú to osobné a nesmrteľné stvorenia. Dokonalosťou prevyšujú všetky viditeľné stvorenia. Dosviedča to jas ich slávy (330).

l Anjelov si ctili mnohí svätci i pápeži. Veľkým ctiteľom anjelov bol Lev XIII; Ján XXIII. pokladal úctu k anjelom za základný prejav kresťanskej zbožnosti. Hovoril, že cez anjelov strážcov môžeme dokonca medzi sebou kedykoľvek nadviazať kontakt. Bol to on kto zverejnil, ako pápež Pius XI. odporúčal zástupcom Apoštolskej stolice obracať sa na svojich nebeských ochrancov. Spomenul príklad mons. Roncalliho (neskoršieho pápeža), ktorý ako apoštolský vizitátor v Bulharsku a neskôr ako nuncius v Turecku a Grécku, teda v prostredí, kde bola Cirkev v menšine, neraz musel viesť ťažké rokovania. Jemu Pius XI. radil, aby pri nich využil „sprostredkovateľskú misiu“ anjelov strážnych. Zveril sa mu, tajomstvo, ako sa on sám, keď rieši nejaký problém s človekom neprístupným jeho argumentom, obracia na svojho anjela strážcu a jemu odovzdá celú záležitosť. Prosí svojho anjela, aby sa spojil s anjelom strážcom toho, s kým sa má stretnúť. Zdôraznil, že mu to veľmi pomáha.

Pius XII., ďalší z novodobých pápežov, v príhovore k sedemstočlennej skupine amerických pútnikov 3. októbra 1958 v Ríme povedal, že okrem viditeľného sveta, ktorý ako zaoceánski pútnici tak obdivovali, existuje aj svet neviditeľný, rovnako reálny ako ten náš. „Tento neviditeľný svet, ktorý nás obklopuje, obývajú anjeli...“, povedal, a pokračoval: „Boli v mestách, ktoré ste navštívili... boli vašimi sprievodcami na cestách“. Potom ich povzbudil, aby so svojimi anjelmi strážcami „udržiavali dôverný vzťah“.

A napokon, Páter Pio svojim priateľom, ktorí potrebovali jeho modlitbu odporúčal, aby sa obrátili na jeho anjela strážcu. To je len niekoľko príkladov zo života veľkých osobností Cirkvi, ako ich v knihe Môj anjel pôjde pred tebou zachytil Georges Huber.

Možno sa nejeden z čitateľov bude ešte pamätať na svedectvo poľského františkána, pátra Paschalisa, ktorý nejaký čas pravidelne chodieval do nášho kostola slúžiť svätú omšu. Jeho autentické svedectvo a osobná skúsenosť z vlaku počas z cesty do Poľska mali veľký ohlas (kázeň sme publikovali aj v našom časopise). Myslím si, že každý, kto by pozorne pátral vo svojom živote, našiel by okamihy, keď pocítil zásah svojho „priateľa z neviditeľného sveta, ochrancu, ktorého nám dáva dobrotivý Boh. Mnohí však radšej pripustia „náhodu“ či šťastie, ako pomoc anjela strážcu. Náš svet a náš život je priveľmi zmaterializovaný. Na jednej strane síce zatvárame oči pred tým, čo nás vovádza do duchovného sveta, ako to učí Cirkev, na druhej strane sa mnohí vracajú k poverám, k okultizmu a dokonca k satanizmu, teda k neviditeľnému svetu, ktorý je jednoznačne kdesi inde a ktorý je priveľmi nebezpečný.

George Hubert v citovanej knihe píše: „Keď totiž Boh odovzdáva ľuďom nejakú myšlienku, vnuknutie alebo inšpiráciu, ak pritom nejde o nejaké nadprirodzené milosti, robí tak prostredníctvom anjela. Ten potom skryte pôsobí na ľudské schopnosti. Takto Boh využil sprostredkovateľskú misiu anjelov, keď odovzdával Mojžišovi svoj zákon, keď chcel inšpirovať svojich prorokov“.

Žijeme vo veľmi komplikovaných časoch. Naše deti obklopuje nebezpečenstvo, o akom sa nám v detstve ani nesnívalo. Nepohŕdajme teda darom, ktorý nám dal Boh vo svojej milosrdnej láske v anjeloch strážcoch. Prosme ich o pomoc, zverujme im naše deti - malé i tie veľké -, celé rodiny, farnosť i národ - a ďakujme Bohu, že nám dal takých ochrancov.

Viď odkazy